+421 055 643 56 88
simedke@simedke.sk



Letná vodácka škola v Poroszló na jazere Tisza

V termíne  10. – 14. júla  2010 sa uskutočnila pre žiakov posledná spoločná aktivita projektu „Spoločne ďalej v Európe“  - letná vodácka škola.

Cieľom tejto aktivity bolo  posilnenie zodpovednosti za vlastné  zdravie, športovými aktivitami  posilňovať a  upevňovať zdravie a zdravý spôsob života a tiež posilňovať partnerstvo medzi žiakmi oboch partnerských inštitúcií. Program 5 dňového stretnutia bol naozaj zaujímavý. V peknom rekreačnom zariadení,  v krásnej prírode,  prežili žiaci i vychovávatelia veľa vzrušujúcich zážitkov na vode i na súši. Viac o tom hovoria príspevky dvoch účastníkov:

Roman: Konečne nadišiel deň odchodu. Len komu sa chce ráno vstávať?  Musím sa premôcť, mám pred sebou kus dlhej cesty, tak sa vyspím počas nej. Čím je táto cesta dlhšia, tým viac ma prešla chuť spať. Už konečne vidím chlapcov na stanici v Košiciach. Hádžeme na seba unavené úsmevy a utekáme pred internát, kde sa stretávame so zvyšnými spolucestujúcimi. Toto bude zaujímavá cesta.

Dokopy nikoho nepoznám. No nič, zabavím sa aj keby ma to malo život stáť. Cestou sa navzájom spoznávame. Zábava a smiech na seba dlho nenechali čakať.To sme už v Miškolci? Nemôžem uveriť ako rýchlo to ubehlo. Maďarskí  junáci vyzerajú celkom priateľsky. Škoda, že si s nimi moc nepokecám.  Konečne sme dorazili. Tá cesta bez tej sľúbenej prestávky nám teda dala zabrať.

Vítajú nás v krásnom maďarskom hoteli a ešte krajšom okolí hotela. Trápi ma hlad, ešteže strava je taká hojná a pestrá. Až sa mi slinky zbiehajú. Teším sa na program, ktorí chlapci pre nás pripravili, znie totiž zaujímavo. Po výdatnom spánku a skvelých raňajkách nás už ženú. Na člne sa plavíme na náučný chodník v chránenej rezervácii, ktorou  jazero Tisza je.  Je to zábavné, keďže nám to Fero prekladá. Všetci sme po výlete vytešení,  pretože sa chystáme na pláž. Nemôžem sa dočkaj tej teplučkej vodičky. Už mi škŕka v žalúdku a celý zmordovaný sa z pláže ponáhľam na večeru a teším sa na  program, v ktorom  začnem spoznávať nových ľudí. Čuduj sa svete - našiel som si skvelých kamarátov.

Strašne pečie slnko. Už od rána neznesiteľne silné lúče prenikajú na našu pokožku. Radi by sme už ležali na pláži. Ale ešte nás čaká náučná plavba člnmi po jazere. Krása maďarskej panenskej prírody je trošku zahmlená škodami po povodniach, ale každý si dokážeme predstaviť tú krásu v rozkvete. Väčšina z nás sa pripiekla. Najmä naša Tinka, ale aspoň že nám ryby samé od seba skáču do člna.  Vychovávatelia nás potešili. Čaká na nás cyklotúra a po nej zase kúpanie, člnkovanie ....

Posledný večer. Tvárime sa nostalgicky, ale skupinová párty je v plnom prúde. Nepredpokladal som, že aj tancovať budem. Nakoniec sme s Milanom ukázali  ostatným,  ako sa treba baviť pri dobrej muzike.  Ráno. Tak ťažko sa mi už dlho nevstávalo. Rozpamätávam sa na tie skvelé zážitky z večera. Čudujem sa, že to ide tak ľahko. Škoda, že je nutné sa pobaliť a pripraviť na odchod. Nechce sa mi ísť od priateľov, bažím po ďalších zážitkoch s nimi. Vymieňame si ešte medzi sebou kontakty a podpisujeme si pamätné naše tričkovské uniformy. Cesta domov je už smutnejšia a ťažko sa lúčime.

Všetko to ubehlo tak rýchlo, ale nenájde sa nik, kto by zabudol na to, ako sme si ten spoločne strávený týždeň vychutnali a ešte dlho budeme spomínať..

Iveta: Kde bolo tam bolo, v dedinke Proloszló  sme sa zišli ako veľká rodina -  pri jazere, rieke, kačkách, holuboch a divej svinke -  úplne úžasní ľudia slovenskej a maďarskej národnosti. Je to  vlastne jedno. Všetci sme si boli a sme si  rovní. Mala som tu možnosť spoznať nových ľudí  z Maďarska, ale aj  ľudí, ktorých som denno -  denne stretávala na internáte a vôbec som o nich nič nevedela -  dnes je to iné. Ako som vystúpila z autobusu a obzrela sa okolo -  opýtala som sa samej seba. Kde som? V Maďarsku!  Nebolo to "nič moc" – to bol môj prvý pocit  zo všetkého.  Keď som si ľahla na posteľ,  vzdychla som a pomyslela som si " tak a môže sa to začať". Bolo to niečo neopísateľné,  čo sa udialo  počas 5-tich dní. Chodili sme k jazeru Tisza deň čo deň. Boli sme na túre, motorových člnoch, na vodných bicykloch, kajakoch. Pritom kopec srandy, zábavy a spoznávania sa navzájom. Po vyčerpajúcom šľapaní na bicykloch sme sa po cyklotúre okúpali a potom šľapali naspäť. V ten deň z nás vyšťavili všetku šťavu. Na obede som išla za čašníkom a povedala som mu: „víz“ (voda), tak sa zo mňa smial celý personál :). Spoznávanie jazera bolo úžasné, je to 5 umelo vytvorených jazier na rieke Tisza, s nádhernou faunou a flórou, tretie najnavštevovanejšie miesto v Maďarsku, chránená prírodná rezervácia -  niečo veľmi, veľmi  zaujímavé...... Večerná diskotéka bola veselá a plná energie, ktorá vyžarovala
z tela a úsmevu šťastných ľud, ktorí sa tam zišli, zabavili, spoznali mnoho a odniesli si zážitky na celý život -  veľké slová si tento veľký výlet zaslúži. Všetko sa na papier nedá napísať, lebo by som to  nevedela ... A vy nemôžete zas vedieť všetko do detailu... My, ktorí sme tam boli, máme všetko v hlave, v očiach a hlavne v srdci. Každý deň sme končili piesňami s  doprovodom gitary a občas aj malými napomenutiami strážnika, že sme hluční - ale my sme  si to užili  naplno. Spánok tu  nehral dôležitú úlohu. Keď sme odchádzali     a lúčili sa, nie jedna slzička ušla z ligotavých diamantov.                                                                                                               A tak sa zavreli dvere autobusu a všetko čo bolo napísane počas 5 dní v našej knihe života ostane navždy.

Za účastníkov ďakujem tým, ktorí nám dali možnosť zahryznúť  do nového, chutného koláča :).